JOZEF V ŽALÁRI (Gn 40)

            Nevinne obžalovaný Jozef je v žalári. Stratil svoju slobodu a česť, a naproti tomu Putifarova žena, ktorá na ňom spáchala podlosť, triumfuje ako vzor nevinnosti. Božie mlyny však melú – pomaly, ale iste.

            Jozefovou výhodou bolo, že mal odlišného ducha ako ostatní väzni. Nezakopal sa do svojho utrpenia a neodsúdil sa k nečinnosti. Tak sa zapáčil veliteľovi stráže, ktorý mu dal na starosť všetkých ostatných väzňov.

            Jedného dňa sa dostali do žalára aj dvaja vysokopostavení faraónovi služobníci – čašník a pekár. (Funkciu čašníka možno preložiť aj ako „pohárnik“, teda ten, ktorý pripravuje a servíruje faraónovi nápoje. Bola to vysoká funkcia, keďže panovníci sa obávali, že prostredníctvom nápoja ich môže niekto otráviť.)

            Vo väzení mali čašník i pekár každý svoj vlastný sen. Cítili, že význam ich sna súvisí s ich ďalším osudom. Ostali rozrušení. Jozef si to všimol a opýtal sa: „Prečo sú dnes vaše tváre zachmúrené?“ (40,7) Nie každý má oči a súcit pre zármutok druhých. Jozef ho mal. Jeho vlastné utrpenie ho nezdeformovalo, ale zušľachtilo a uspôsobilo pomáhať druhým. Nemal pri sebe rodinu a blízkych, a tak sa staral o tých, ktorých mu Boh poslal do cesty.

            Najprv vyrozprával svoj sen čašník. Snívalo sa mu o viniči, na ktorom boli tri výhonky. Na tých výhonkoch dozrelo hrozno a on z toho hrozna vzal a vytlačil šťavu do faraónovej čaše a priniesol mu ju. Jozef mu sen vysvetlil: tie tri výhonky sú tri dni, po ktorých faraón čašníka vráti do svojho postavenia a bude opäť jeho čašníkom.

            Pekár posmelený výkladom sna svojho druha vyrozprával svoj sen. Videl tri koše s pečivom na svojej hlave, avšak vtáctvo vyzobávalo z vrchného koša. Jozef mu oznámil, že uňho je výklad sna iný. Tri koše sú tri dni a po týchto dňoch faraón obesí pekára a vtáctvo bude vyzobávať mäso z jeho tela. (40,9-19) A tak sa aj stalo.

            Sny čašníka i pekára odzrkadľujú ich každodenné povinnosti. Čašník je aktívny - nielenže oberie hrozno, ale ho i vyprešuje a prinesie faraónovi. Naproti tomu pekár je v sne nečinný, čo hovorí o jeho ľahostajnosti a lenivosti. Vtáky zobú z jeho košov, ale on ich ani neodháňa. Rabíni hovoria: „Zobať z koša by si netrúfal nijaký vták, keby mu to človek nedovolil“ a v pekárovej nedbalosti vidia kľúč k výkladu sna.

            Vykladanie snov v tej dobe bolo profesiou, za ktorú bol vykladačovi zaplatený honorár. Jozef nežiada finančnú odmenu, ale prosí čašníka: „Spomeň si na mňa, keď sa ti bude vodiť dobre... spomeň si na mňa u faraóna a daj ma vyviesť z tohto žalára.“ (40,14) Avšak hlavný čašník si na Jozefa nespomenul a zabudol naňho. (40,23) Jozefova rana bola opäť o jeden úder väčšia a boľavejšia. V časoch núdze sa ľahko kadečo nasľubuje, ale keď je lepšie, ľahko sa na to zabúda. Takí sme ľudia.

            Rabínski komentátori vykladajú Jozefovu prosbu ako nedostatok dôvery voči Bohu. Hovoria: „Jozef bol v žalári celkom dvanásť rokov. Desať rokov za každého z bratov, ktorého ohováral pred otcom a dva roky za to, že čašníkovi dôveroval viac ako Bohu.“

            Keď Jozef prosí čašníka o príhovor u faraóna, zdôvodňuje, prečo je vo väzení. Jeho veľkosť je v tom, že pritom neobviňuje ani svojich bratov ani Putifarovu ženu. My to málokedy dokážeme. Radi hodíme kameňom do toho, kto nám ukrivdil. Jozef vedel sväto narábať s hriechom druhých. Vari nikde sa tak neprejaví ľudská svätosť alebo podlosť ako práve v tejto veci.

FARAÓNOVE SNY (Gn 41)

            V tejto kapitole čítame, ako pre Jozefa nastala veľká chvíľa, kedy ho Boh uznal za zrelého, aby prešiel zo žalára na trón. Stalo sa tak vďaka výkladu snov, ktoré sa prisnili egyptskému faraónovi. Prvý bol o siedmich pekných tučných kravách a o siedmich chatrných kravách, pričom tie chudé zožrali kravy tučné. Druhý sen bol o siedmich tučných klasoch a o siedmich chatrných klasoch, pričom tie chatrné zhltli tučné. (41,3-7) A nebolo v celom Egypte toho, kto by tie sny vedel vyložiť. Čítame: „Po dvoch celých rokoch...“ spomenul si čašník, že na Jozefa zabudol. Dva roky nie sú až taký dlhý čas, ale môžu sa stať dlhými, ak človek živí v sebe nádej, že ten, ktorému kedysi pomohol, si spomenie.

            Jozefa vyviedli z temnice, oholil sa, obliekol do šiat a šiel k faraónovi. Tieto úkony symbolicky naznačujú postupné obnovovanie jeho dôstojnosti. Faraón žiada o výklad snov: „Počul som o tebe hovoriť, že ti stačí vypočuť sen, aby si ho vyložil.“ (41,15) Človek rád počúva takéto vyznamenania. Jozef však poukazuje na Boha: „Mňa vynechaj! Len Boh môže dať odpoveď na uspokojenie faraóna.“ (41,16) A hovorí o siedmich rokoch blahobytu a nasledujúcich siedmich rokoch biedy a hladu, ktoré znivočia celú krajinu. A zároveň radí: „Nech si faraón vyhliadne rozvážneho a múdreho muža a nech ho postaví nad egyptskou krajinou.“ (41,33) Podáva tiež konkrétny návrh, ako sa má využiť čas požehnania pre čas biedy. Jeho slovo sa páčilo faraónovi a služobníctvu. Faraón sa opýtal: „Vari nájdeme muža, ako je tento, ktorý má v sebe Božieho ducha?“ (41,38) a ustanovil Jozefa za správcu nad celou egyptskou krajinou.

            My Jozefa obdivujeme, ako sa naučil žiť z Božích rúk a čakať na Boží čas. Pýtame sa však: „načo toľké čakanie a toľko skúšok?“ Následne ale vidíme, že Jozefa čakala v Egypte taká sláva, až mu hrozilo, že to nemusel zvládnuť. Utrpenie sa totiž niekedy nesie ľahšie ako sláva. Moc v rukách človeka môže byť veľkým požehnaním, ale len v rukách takého človeka, ktorý na to dozrel životnými skúškami. Tak málo je vo svete tých, ktorí veľké povýšenie dokážu znášať bez morálnej ujmy.

            Je pre nás záhadné, že Jozef bez váhania prijal takú ponuku. Nemal sa správať pokornejšie a odmietnuť? Treba si však uvedomiť, že Jozef sa počas celého svojho života nechával viesť Bohom. On prijal povýšenie nie z faraónovej, ale z Božej ruky.

(použité zdroje: Komentár k Starému Zákonu: Genezis, Jozef Ondrej Markuš, Život patriarchu Jozefa)